Nepriznané vrany

Opisuje smutný pohľad na vrany, ktoré nehybne pozorujú decembrovú prírodu. Štyri staré sediace vrany prirovnáva k ťažkým kusom starého naolejovaného železa a mladé prilietajúce vrany ako čas medzi dňom a včasným súmrakom.

Johanidesov najnovší rukopis nesie všetky znaky jeho originálneho básnického videnia. Príbeh, ktorý nám tu podáva, sa odohráva v malom meste s veľkým chemickým závodom. Priateľské stretnutie pri husacine a víne viacerých pracovníkov závodu sa stáva autorovi príležitosťou na vyrozprávanie osudov dnešných ľudí, najmä vo vzťahu k ich továrni. Nie je to tak povediac výrobná, faktografická novela, ale novela o vzťahu človeka k výrobe. Malé a zvyčajné stretnutie viacerých, napokon aj rozličných aktérov výroby sa v priebehu autorovho rozprávania mení na dialektický súbor vzťahov, ktorý vylučuje akúkoľvek jednostrannosť. Autor teda nepíše iba o veciach, o chemickej továrni a jej výrobe, zaujíma ho predovšetkým podoba a povaha jeho súčasníka. (záložka knihy)