Predná hliadka

Marenčin čerpá zo života a bojov prvej slovenskej partizánskej skupiny „Čapajev“, ktorá vznikla na východnom Slovensku na jar r. 1944, pričom prednosťami jeho diela je jasný realistický pohľad, historická vernosť a štýlová ukáznenosť.

Hlavnou postavou „Prednej hliadky” je postava Ľudovíta Kukorelliho, zakladateľa skupiny Čapajev, ktorého autor líči nepateticky a ľudsky. No popri tejto žiarivej osobnosti stretáme sa v Marenčinovom diele s celým radom politicky uvedomelých hrdinov zo všetkých vrstiev ľudu. Sú to predovšetkým príslušníci robotníckej triedy, ktorí najprv pracujú ilegálne podľa dispozícií KSS, potom so zbraňou v ruke a po boku sovietskych partizánov bojujú proti nemeckým votrelcom aj domácim zradcom. Marenčin v účinnom protiklade kreslí v „Prednej hliadke” aj tie vrstvy národa, ktoré alebo zostávaly v pasivite alebo priam kolaborovaly s okupantmi. Ilegálna činnosť príslušníkov KSS, postoj kolaborujúcich živlov a boj na život a na smrť v slovenských horách — to sú protipóly, v priestore ktorých rozvíja sa dej „Prednej hliadky”.
A vyvrcholenie a záver tohto boja je najkladnejšou stránkou prítomného románu, lebo vyznieva ako presvedčivé volanie po mieri a ako výzva proti podpaľačom novej vojny.

„Predná hliadka” vychodí ako 95. sväzok edície „Dukla” ktorú rediguje Miro Procházka, s obálkou a vstupnou kresbou Viliama Chmela. Doslov napísal František Žáček.

Dielo odmenené cenou Literárnej súťaže 29. augusta.

Vydanie druhé.

Vydal Sväz ľudových protifašistických bojovníkov nákladom Obrody.