Vzkriesenie

Vo svojej štvrtej opere Vzkriesenie na námet rovnomenného románu L.N.Tolstého Ján Cikker prechádza na cestu analytika problémov ľudskej existencie. Cikkerova cesta k Vzkrieseniu nie je len prudkým vývinom skúseného dramatika, ale predovšetkým cestou prenikavej psychologizácie hudobnej drámy a stále sa prehlbujúceho humanizmu myšlienky a vášnivosti citu. Šesť obrazov v troch dejstvách opery s tromi dramatickými monológmi (tri intermezzá) tvorí mohutný gradačný oblúk. Pred vlastným dramatickým dejom opery sa odohráva ľúbostný príbeh Kataríny Maslovovej a Dimitrija Nechľudova. Kaťuša, vyrastajúca ako sirota v panskom vidieckom sídle Márie a Sofie Ivanovnej sa zamiluje do ich synovca, kniežaťa Nechľudova. Medzi mladými vznikne láska. Po dvojročnej rozlúčke knieža ako poručík cárskej gardy príde opäť k tetám na návštevu pred odchodom na vojnu. Oproti Tolstému a pre dosiahnutie väčšieho divadelného efektu necháva Cikker vo finále opery hlavnú hrdinku zomrieť v náručí milovaného kniežaťa.