Šéfovia

Znova nasadol do auta, zdvihol mikrofón a stisol gombík vysielania. „Haló, veliteľstvo polície v Delane? Veliteľstvo polície v Delane, počujete ma? Počuje ma niekto?" Pustil gombík. Z reproduktora nezaznievalo nič iné iba praskanie. Skúsil to znova s rovnakým výsledkom. „Kašlem na to," uľavil si nahlas. „Ani mi na um nezíde ďalej čakať." Naštartoval auto a pomaly schádzal po ceste. Doparoma, možno sa mu pokúšali zavolať už dávno. Neboli by tam tak dlho, keby voľačo nenašli. Doviezol sa k rázcestiu a zbadal dom, útulný a príjemný, so svetlom v obývačke. Nechal auto dôjsť na neutrál a pred domom zastavil. Vystúpil a nazrel cez okno do obývačky. V kozube horel oheň aj stojacia lampa pri kresle svietila, ale zdalo sa, že dom je prázdny. Zbadal, že auto FBI neparkuje pred domom, a dovtípil sa, že všetci budú vzadu. Obchádzal dom. Obišiel druhý roh a zmeravel. Tucker s oboma agentmi FBI stáli desať-dvanásť metrov za domom po členky v kudzu a pozerali na čosi, čo mali pri nohách. Lišiak Funderburke rýchlo a nečujne kráčal k nim a nabíjal brokovnicu so spílenými hlavňami. Howell začul šťuknutie, ako hlavne zapadli na miesto. Traja muži na úbočí sa pri tom zvuku obrátili. Howell si uvedomil, čo sa vzápätí stane…